Cestovanie vlakom patrí medzi najefektívnejšie spôsoby prepravy na celom svete. Napriek tomu je pre niektorých ľudí stále spojené so strachom a nervozitou a to najmä pre tých, ktorí vlakom často nechodia. Prečo je tomu tak? Prečo ľudia cítia stres, keď majú využiť služby vlaku?

Pre mňa osobne je cesta vlakom formou relaxu, no nebolo tomu vždy tak. Momentálne sú vlaky mojou každodennou súčasťou, pretože sa nimi každý deň presúvam do školy a späť. Lenže pred nástupom na strednú školu mi predstava rušnej stanice, čudného hlasu oznamujúceho odchody vlakov a hromadu nepochopiteľných nástupíšť naháňala nefalšovanú hrôzu. Napríklad prvý raz, čo sa mi podarilo samej vystúpiť na správnej stanici. Ten príval úľavy ma takmer donútil pobozkať zem, no našťastie ma predstava špinavej zeme rýchlo prebrala. 😀

Čo je vlastne také desivé na tých veľkých hlučných strojoch? Pre jasnejšiu predstavu som spravila menší prieskum a spýtala som sa šesťdesiatich ľudí, čo v nich vyvoláva strach počas cesty. Na základe odpovedí som prišla na fakt, že na osobný zážitok z cestovania vplýva niekoľko faktorov.

Prvý faktor je určite komfort vo vlaku. Hoci u mňa to nehrá veľkú rolu, pre väčšinu ľudí je dôležité, aby  na sedačkách pod sebou necítili každú pružinu a aby okná neboli také špinavé, že cez ne ledva vidno. Síce konkrétne tento faktor nesúvisí úplne so strachom (i keď každý počul nejakú tú historku o horiacom vlaku) ide o vizitku krajiny a spôsob, ako spoľahlivo zredukovať počet platiacich cestujúcich. Avšak, my, ako študenti, sa podľa môjho názoru nemôžeme príliš sťažovať, pretože cestovať zadarmo je z finančného hľadiska veľká pomoc pre mnoho rodín, tak potom už by nám malo byť jedno, či ideme japonským expresom alebo rozheganým osobákom.

No a druhý dôležitý faktor je sebavedomie, odvaha a tak celkovo povaha cestujúcich. Pokiaľ patríte medzi odvážnych dobrodružných extrovertov, alebo si len jednoducho z vecí nerobíte ťažkú hlavu, tak by vám cesta vlakom nemala robiť sebemenší problém. No pre ľudí ako som ja, čo sa boja aj vlastného tieňa (samozrejme preháňam), je tento druh cestovania príliš kontaktný a príliš stresujúci. Samotné kupovanie lístkov je pre mnoho ľudí výzvou, čo tiež pripomína podobný prípad pri objednávaní v McDonalde, ktorý ak paríte do tejto kategórie, určite poznáte: celý čas si nacvičujete čo pri okienku poviete a nakoniec to v strese aj tak celé popletiete. No číhajú na vás aj ďalšie nástrahy. Ako napríklad nájsť správne nástupište, správny vlak, požiadať ľudí, či si môžete prisadnúť, revízori, vystúpenie na správnej stanici alebo pre mňa úplný strop: otváranie dverí na starých vlakoch. V hlave vám vždy vybehnú tie najhoršie možné spôsoby ako môže cesta dopadnúť a na konci ste úplne vysilený. No nešli by ste pri toľkých katastrofických scenároch radšej autobusom?

Ak ste sa v niečom z tejto charakteristiky našli, tak mám pre vás dobrú správu. Vyššie uvedený opis chronického strachopuda bol vlastne opis mňa spred dvoch rokov. No teraz už je to minulosť. Hovorí sa:  Človek si zvykne aj na šibenicu, a to platí aj pri ceste vlakom. Zo začiatku to nebolo jednoduché, doma som si nadávala, že som sa dala na dochádzanie do školy a podobne, no prešli tri týždne a všetky moje strachy a predsudky sa celkom rozplynuli a momentálne na cestu vlakom nedám dopustiť. Možno vás prekvapí, aké oslobodzujúce a uzdravujúce môže cestovanie byť. Pre mňa to bolo najmä zbavenia sa strachu z ľudí, opýtať sa keď si nie ste istí, kde ste alebo neviete, aký lístok si kúpiť. Viac ako 90% percent ľudí, ktorým som sa vo vlaku prihovorila, bolo milých, ochotných a niekedy mi aj pochválili oblečenie alebo pomohli dať dole kufor a to mi zaručene vie spraviť krajší deň. Takže moja rada je jednoduchá. Dajte vlakom šancu. Práve vlaky vám za oknom dokážu ukázať celý svet, dať najlepšie zážitky s priateľmi alebo prekonať aj tie najhoršie obavy. Koniec koncov, aj keď sa niečo pokazí, stačí sa na sebe zasmiať a z vlaku vystúpiť.

autor: Cookie